Po 4 mesiacoch pokoja a tehotenských víkendoch nasadám na bajk. Resp. nahadzujem ho na vláčik (vtedy ešte jazdil turistický, ranný) a vyhadzujem v Kremnických Baniach, kde si zlacním cestu do Kremnice zjazdom. Zjazdík prebehol hladko, obehli ma len 2 autá, cestu som mal v podstate len pre seba. V Kremnici som hľadal trh, aby som si nakúpil nejaké to ovocie, ale nikde nič, takže mierim rovno do kopcov, smer Skalka. Ráno sa ide príjemne, lebo cesta je v tieni, aj keď pečie nemilosrdne slnko. Po pár metroch za Toliarom odbočujem pri píle z hlavnej asfaltky na lesnú asfaltku vpravo. Nasleduje cesta hore s mierne strmšími výšvihmi, akurát na rozohriatie, po dobrej asfaltke. Na ďalšej odbočke po 1,5 km vpravo pokračuje asfaltka, neskôr sa mení povrch cesty na štrkovo - hlinitú.
Zvážnica na Slobodné. Autor A. Bendík.
Miestami je cesta rozbitá po ťažbe dreva, na čo si ale treba zvykať vo všetkých pohoriach Slovenska.
Výhľad zo zvážnice nad Šindliarkou. Autor A. Bendík.
Stúpam (pomerne dosť) na Slobodné, odtiaľ mierne dole na Šindliarku a strmákom dole na Pod čerešňu, kde je fajná, upravená studnička s perfektnou osviežujúcou vodou. Inde po ceste studnička nebola.
Studnička Pod čerešňou. Autor A. Bendík.
Na zvážnici pod Lopúchovým vrchom, v pozadí vidno výsek zvážnice. Autor A. Bendík.
Zvážnica pod Mýtnym vrchom. Autor A. Bendík.
Odtiaľto vlastne začína južný okruh Bielej stopy. Cesta je úžasná, trávnato - hlinitá zvážnica s miernym stúpaním až pod samotnú Skalku, kde je zarastený strmák, ktorý už musím vytlačiť. Počas predchádzajúcej cesty sa objavujú ojedinelé výhľady na Kremnicu (hlavne na zákrutách, pri bralách), častejšie je však kríkovitý podrast.
Pohľad zo zvážnice pod Mýtnym vrchom do Partizánskej doliny. Autor A. Bendík.
Zo Skalky idem rovno cez nové zjazdovky Zlatou cestou k tunelu, pričom pri Václaváku ma skoro zavalia miestny pilčíci, ktorí sa nes...ú s pozeraním sa okolo (pílu bolo počuť v poslednom okamihu). Pokračujem v podstate rovno sprava popod vyvýšeninu, ale treba si dávať pozor, lebo na ceste sú miestami hlboké štrkové vandle, kde ľahko zapadne kolesa a nasleduje... podľa toho ako človek udrží bajk, lebo je to po miernom stúpaní z kopca. Na ďalšej križovatke som si vybral cestu okolo Vlčieho vrchu.
Zvážnica pod Vlčím vrchom. Autor A. Bendík.
Bolo to správne rozhodnutie, zvážnica je štrkovito - trávnatá s miernym stúpaním a s úžasnými výhľadmi na Kremničáky (Skalku) a Žiar. Miestami sa objavuje zničená asfaltka. Pomerne dlhý, ale pohodový výšľap sa mení na dlhý zjazd s výhľadmi na Turiec.
Výhľad zo zvážnice pod Vlčím vrchom - Skalka. Autor A. Bendík.
Výhľad zo zvážnice pod Vlčím vrchom na Žiar. Autor A. Bendík.
Celkovo bola zvážnica svetlá, bez dlhšieho lesného porastu až po vrchol, kde sa pri klesaní dostanete do lesa (treba si dať pozor na zmenu svetelnosti - tiene, cesta tu bola miestami rozbitá, resp. štrk vhodný na šmyk). Zase treba dávať pozor na ľudkov ťažiacich v lese drevo. Zjazd končí pri chate Obrázok, kde boli poniže cez cestu naťahané lanovky na sťahovanie dreva a skoro som si uťal hlavu na lane (nik pri nich nestál a nebolo žiadne upozornenie). Fajn mierny padáčik sa končí na Kaltríne, kde sa rozhodujem vľavo asfaltkou ponad nádrž Turček. Miestami sa naskytajú výhľady vhodné aj na fotenie. Na cestu mi vbehla srnka s malými a nemo kukala čo to za ... na ňu mieri.
Pohľad zo zvážnice nad Turčekovskou nádržou. Autor A. Bendík.
Mierim krásnym zjazdom do Turčeka, odkiaľ prechádzam po hlavnej ceste do Skleného. V dedine sa aspoň môžem nachlípať zo studničky, lebo fľaše moc vyschli. Odbáčam vpravo na Rovnú horu, kto to pozná, vie čo ho čaká. Dlhá, mierne klesajúca asfaltka dobrej kvality, cez les, príjemné pojazdenie. Až pred starým letiskom pri Dolnej Štubni je mierny a krátky stupák. V podstate už nie je na čo spomínať, lebo horskú cestu z Kremničákov vystriedal turčiansky kotlinový slnečný asfalt až do Martina. Akurát, lebo za chrbtom mi prihrmela búrka s krúpami.
Celková trasa viedla nasledovne: Kremnické Bane, Kremnica, Partizánska dolina, odbočka vpravo pri píle (za Toliarom), popod Javorník (zelená TZ), po necelom 1,5 km vpravo na Slobodné zvážnicu na Tri studne, Šindliarka, Pod čerešňu, cez ležisko, popod Lopúchový vrch a Mýtny vrch na Skalku (stále po zvážniciach, nie po hlavnej ceste), Tunel, Václavák, okolo Vlčieho vrchu, Mokrá dolina, Kaltrín, ponad nádrž vľavo, Turček, Sklené, Rovná hora, Dolná Štubňa, Turčianske Teplice, Turč. Michal, Mošovce, Karlová, Valentová, Príbovce, Martin (v drvivej väčšine po hlavných cestách, resp. cyklotrase stredom Turca). Celková dĺžka bola 85 km, priemerku som mal necelých 15km/hod. Celá trasa mi trvala 5:40 čistého bajkovania. Ako som vyššie spomenul, cesta je vhodná aj pre rekreačných cyklistov, lebo sa môžu rozhodnúť kde skončiť (prípadne nastúpiť na vlak) a aj všetky cesty boli do pohodky a nepotrebovali nejaké extra pruženie (predná vidla ale poteší).
