Andrej Bendík
Rok v múzeu: Ako sa tvorila výstava Magický svet kociek v Martine
Pomerne často sa v múzeu stretávame s otázkou: „Ako vlastne robíte výstavu?“. Priblížime Vám teda jednu takúto tvorbu na príklade aktuálne prebiehajúcej výstavy.
Pomerne často sa v múzeu stretávame s otázkou: „Ako vlastne robíte výstavu?“. Priblížime Vám teda jednu takúto tvorbu na príklade aktuálne prebiehajúcej výstavy.
Oravská krásavica - MTB pohodová bajkovačka len preto aby ste si psychicky oddýchli. Ale nielen nielen pre to...
Slovenské národné múzeum v Martine – Múzeum Andreja Kmeťa prináša pre návštevníkov ako prvé múzeum na Slovensku jedinečnú možnosť nahliadnuť do zákulisia prípravy expozície a dozvedieť sa, čo všetko treba pripraviť od začiatku až
Slovenské národné múzeum v Martine – Múzeum Andreja Kmeťa v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a jaskyniarskym klubom Speleo Turiec si Vás dovoľuje pozvať do priestorov Etnografického múzea na výstavu Jaskyne a jaskyniari.
Zrubová útulňa vznikla v roku 1909 pod Snilovským sedlom v závere súčasnej Révajovskej doliny, približne vo výške 1370 m
Možnosti rozvoja turistiky a lyžovania bola v prvej polovici 20. storočia na Martinských holiach pomerne obmedzené z dôvodu nedostatku ubytovacích kapacít.
Majláthova útulňa bola najstaršou útulňou vystavanou na území Malej Fatry. Považská odbočka Uhorského turistického spolku ako nástupník Považskej sekcie UKS na svojom ustanovujúcom zhromaždení schválila výstavbu útulne pod Veľkým Kriváňom.
Chceme Vám predstaviť časť našej histórie, predovšetkým turistickej na príklade výstavby útulní a chát v Malej Fatre. Príspevok sme publikovali spoločne s Ing. Ľubomírom Bernátom v roku 2014 (Zborník SNM v Martine, Kmetianum XIII). V každej časti Vám prinesieme informácie k jednotlivých útulniam a chatám. Z oblasti Krivánskej Malej Fatry uvádzame zistené skutočnosti o Chate pod Rozsutcom, Chate pod Chlebom, Révayovej útulni, Majláthovej útulni, chate pod Meškalkou (Chate pod Fatranským Kriváňom), Dvořáčkovej chate, Lamošovej útulni a chate na Kľačianskej Magure. Z oblasti Lúčanskej Malej Fatry uvádzame zistené skutočnosti o Chate KČST na Martinských holiach, Malej chate na Martinských holiach, Halašovej útulni, Bagarovej chate, Flochovej chate, chate Mieru, Bossanyiho útulni a búde Longrif. Úvodom Vám poskytneme všeobecné informácie.
Širokej verejnosti aj keď je už jeseň a blíži sa zima, chcem odporučiť ďalšiu peknú trasu pre horské bicykle na území Kremnických vrchov. Niektoré cesty sa už prelínajú (na Skalke), ale celkovo je to parádna trasa, ktorá prechádza od juhu z Kováčovej až na sever cez Kunešov na Sklené v Turci.
Dávnejšie som myslel na to, ako prekročiť hrebeň Veľkej Fatry po oficiálnych cestách a cestičkách určených pre vstup s bicyklom. Nakoniec som ju našiel odobrenú aj v návštevnom poriadku Národného parku Veľká Fatra.
Myslím si, že Kremnické vrchy sú jedno z najlepších pohorí na nenáročnú (ale aj náročnejšiu) horskú cyklistiku. Pomerne dlhé, ale nie moc strmé výšľapy, dlhé tiahle viacmenej vodorovné cesty a pohodlné zjazdíky, to je to, čo Kremničáky môžu ponúknuť na veľmi dobrých zvážniciach či asfaltkách. Keďže je často problém získať nejaké informácie o týchto cestách (prípadne sú informácie platené), ponúkam Vám do pozornosti prechod Kremničákmi jednou z jej východo - západných trás.
V minulom článku som Vám v skratke priblížil prácu múzejníka. Dnes by som chcel niečo napísať o tom, čo to vlastne je zbierkový predmet, resp. predmet kultúrnej hodnoty a ako pracujeme so zbierkami. Keďže pracujem ako kurátor prírodných zbierok, budeme hovoriť o predmetoch týkajúcich sa neživej a živej prírody.
Kremnické vrchy ponúkajú úžasné terény na bajkovanie pre horáky, ale zvládnu to aj trekové bicykle. Kto sa nebojí, stačí mu zobrať mapu do ruky, kuknúť na mapy na Gúgli a nechať sa viesť. Vo všeobecnosti sú cesty v dobrom stave, často trávnato - štrkové, miestami asfaltové, resp. zvyšky asfaltu, miestami sú aj rozbité z ťažby dreva. Kremničáky majú hustú sieť zvážnic a je sa možné dostať na hrebeňové časti zo všetkých strán a je možné z nich aj pomerne rýchlo zísť do civilizácie. Tento cyklotrip je spojením horskej cyklistiky s cestnou. Myslím si, že na túto trasu nie je potrebný nejaký super výkon a výdrž, však nakoniec skončiť môže človek hockde.
Mám rád hory. A odvtedy, kedy som si kúpil prvý horák, sa moje obzory ešte rozšírili, nakoľko je iný pohľad pešiaka ako cyklistu. Fatry, Tatry, Kremničáky, Javorníky, Kysuce... - miesta kam som sa nedostal často ani pešo, som navštívil vďaka bicyklu. Preto by som chcel pozvať všetkých cyklo-horo chtivých na pekný výlet. Ale musím Vás upozorniť dopredu, že nepôjde o nejakú prechádzku poza bučky, ale peknú zaberačku. Cieľom je totižto trasa Liptovská Teplá - Turícka dolina popod Choč - Lúčky - popod Liptovský hrad - Sestrčská dolina do Malatinej - hrebeň do Veľkého Borového - Kvačianska dolina - Ružomberok.
Máte záujem dozvedieť sa, čo robí taký múzejník? Myslíte si, že sa oplatí podporovať múzeá? Ako je to vlastne v zákulisí takého múzea? Postupne by som Vám rád predstavil našu prácu. Ale na úvod najprv trochu formálne. V krátkosti, múzeá ako také majú za úlohu zbierať predmety, ktoré dokumentujú vývoj neživej aj živej prírody, spoločnosti, slovenského národa, ako aj etník, vykonávať vedecko – výskumnú činnosť (orientujúcu sa na predošlé) a plní funkciu kultúrno – vzdelávaciu. Najdôležitejšie však je zber, dokumentácia a starostlivosť o zbierkové predmety a ich prezentáciu.
Výskumy z územia Veľkej Fatry je možné datovať do prvej polovice 19. storočia, čím sa radia medzi vôbec prvé na území dnešného Slovenska. Významnými pre súčasníkov sú konštatovania bádateľov - amatérov na potreby ochrany jaskýň a nálezov v nich a profesionálneho výskumu jaskýň. Článok približuje históriu výskumov jaskýň od začiatku 18. storočia do roku 1933 na území Veľkej Fatry. Ďalší zo série článkov o medveďoch jaskynných.
Bolo to v roku 1993. Nasledujúci text pochádza zo spomienok môjho otca Martina Bendíka počas pracovného pobytu v Lýbii v rokoch 1992 - 1993 v zbrojárskom závode v Bengašíre. Text aj fotografiu zverejňujem so súhlasom môjho otca.
Medveď jaskynný (latinsky Ursus spelaeus) patrí medzi jedno z vyhynutých zvierat, ktoré sú zaujímavé aj pre laickú verejnosť. Vzbudzujú u ľudí zvedavosť a obdiv k dávno zaniknutým (ale nie zabudnutým) časom.
Medvede sa zobudili!!! Po tisícročiach. Možno si niekto pomyslí, čo je ta za nezmysel. Medvede sa nebudia po tisícročiach, ale po každej zime (pokiaľ počas nej nezahynú). Nie to ešte spať tisíce zím. A predsa je to pravda. Medvede sa zobudili. Ale iba tie jaskynné.