Keďže som z Turca, najprv sa musím nejak dopraviť do Banskej Bystrice, čo buď chce skoré vstávanie, alebo v neskoršom príchode vlakom šľapanie v teple pred obedom. Však nič to za to, leto má výhody, že je dlho vidno.
Východo - západný smer cez Kremničáky som absolvoval traťou Malachov, Horné Pršany, Zlatá studňa - Skalka, Kremnické Bane. Najprv sa treba zorientovať v Bystrici a trafiť sa do Malachovskej doliny. To v podstate nie je problém, hlavne sa držať smerom na Radvaň. Dolina poskytuje asfalt, miestami hodne rozbitý, ale v celku pomalé pohodlné stúpanie, ktoré človeku neunaví, tak to pokračuje aj od chaty Masarik (na konci dediny Malachov vľavo) postupným stúpaním asfaltkou až k hydinárni, kde začína pekelný stupák do Horných Pršian.
Pohľad na Banskú Bystricu spod Horných Pršian. Autor A. Bendík.
Ak sa chcete občerstviť, lepšie v obchode, lebo krčmy sú doobeda zavreté. Tu ideme v dedine začas spoločne so žltou turistickou značkou stále rovno strmákom až po poľnú kamenistú cestu k prvej informačnej tabuli. Tu začína vpravo zimná bežkárska trasa po zvážnici na Ortútske jazero. Cesta zvážnicou je vcelku pohodlná, striedajú sa jemné stúpania a klesania s rovnými cestami po dobrej lesnej - štrkovo - hlinitej ceste.
Zimná bežkárska trať - Zvážnica od Pršian. Autor A. Bendík.
Po asi necelých 2 km je studnička, kde sa oplatí dočerpať vodu, lebo už nikde v podstate nebude možnosť. Po asi 3 km od začiatku zvážnice začínajú strmšie tiahle stúpania, ktoré dobre preveria sily, ale nie je to žiadny brutál. Keďže sa v hore ťaží, lesáci miestami vysypali cestu štrkom, ktorý je dobre udupaný a kolesá sa doň neboria, ani neodfrkujú, takže žiadna veľká námaha. Cestou postupne míňam informačné tabule o pralesoch Slovenska, ľadových dierach a ťažbe ortuti.
Jedna z informačných tabúľ na bežkárskej zvážnici. Autor A. Bendík.
Nakoniec som došiel k odbočke k Ortútskemu jazierku, ktoré je pozostatkom zavalenej bane v podzemí, nad ktorou sa vytvorila zátka a v nej jazierko. Tu si treba dať pozor na výber trasy ďalej, buď po modrej strmáčikom - tlačením na Tri Kríže (vľavo), alebo pokračovať rovno peknou zvážnicou. Táto pokračuje stále hlinito-piesčitým podkladom pod záver Malachovského potoka a neskôr Brutovho jarku, až pod Hornú roveň (1076m). V jej sedielku sa ostro zatáča zvážnica doľava a my máme možnosť vidieť centrálny hrebeň Kremničákov (východnú stranu) s vysielačom na Skalke.
Hrebeň pod Zlatou studňou od Hornej Rovne, vidno zvážnicu, ktorou sa dá dostať na hornú hrebeňovú cestu. Autor A. Bendík.
Netreba sa zľaknúť a pokojne pokračujeme až pod Lopúchový vrch, kde sa prudko doľava pripája výrazná kamenistá zvážnica pod Zlatú studňu, na vrchnú hrebeňovú zvážnicu. A odtiaľto zase pohodovka až po Králické sedlo aj s malými zjazdíkmi. Odtiaľto nás červená značka naviguje na Mýtny vrch, ale netreba trepať bajk hore na hrbe (aj keď sú odtiaľ pekné výhľady a zjazdík), ale sa dá obísť po zvážnici na Bystrické sedlo.
Zvážnica a vysielač na Skalke od Mýtneho vrchu. Autor A. Bendík.
A odtiaľ to je to čo by bicyklom sa spustil, na Skalku po krásnej trávnato - hlinitej (po daždi s mlákami) ceste. Po dažďoch si treba dávať pozor, lebo kolesá sa ľahko vtisnú do blata, ktoré sa zdá plytké a suché, prosto zdanie klame.
Za Mýtnym vrchom, pohľad späť na Hornú roveň - zvážnica, ktorou som prišiel z Pršian. Autor A. Bendík.
Na Skalke prichádza možnosť prejesť sa a občerstviť v niektorej z chát (akurát bola otvorená len jedna - Minciar). Popod starú chatu však pokračuje cesta - asfalt po červenej značke, ak chcete pokračovať na Krahule po hrebeni. Táto cesta poskytuje pekný, priam až úžasný, možno mierne náročnejší zjazdík (náročnejší pre tých, čo nebrzdia a radšej riešia kritické chvíle počas jazdy, prosto buď pád, alebo to ustojím). Ale je to krásna cesta, trávnato - hlinitá, s vytŕčajúcimi kameňmi (balvanmi, pozor na zachytenie pedála), ale z diaľky viditeľnými.
Cesta zo Skalky na Krahule, prosto trávnatá parádička. Autor A. Bendík.
Ide stále klesaním, akurát v jednom mieste treba pár desiatok metrov trochu zašľapať do kopca. Ak sa to dá povedať, tak problém trochu nastáva až nad Krahuľami, nad vlekmi. Tu je už cesta dobre rozbitá a mení sa na štrkovo - silno kamenistú, takže pozor v rýchlostiach na kopec vyvetraných kameňov, výmoľov a nahromadeného štrku. Nič ťažké, ale treba poriadne kukať. Štrkovka končí vlastne až pred asfaltkou z Baní na Krahule. Odtiaľto je to už len taká plážovačka po hlavnej ceste so zastávkou pri kostole sv. Jána Krstiteľa - strede Európy.
A klasika na záver - Kostol sv. Jána Krstiteľa na Kremnických Banich - stred Európy. Autor A. Bendík.
Pôvodne som plánoval ukončiť jazdu cez Kunešov na Sklené, ale neostalo v tom sparne ktoré som zažil akosi síl a vlastne ani času. Kremnické Bane už majú tú výhodu, že sa môžete spustiť hocijakým smerom na vláčiky či už do Kremnice, alebo na Hornú Štubňu, ako som to urobil ja.
Zhodnotenie cesty: zo stanice v BB nesmiete poblúdiť do Malachova, potom je to už prehľadné až na Horné Pršany. Tu je stále asfalt, končiaci strmákom v Pršanoch. Bežecká trasa ponad Malachovskú dolinu je jednoducho krásna, dobrá cesta (hlina,štrk), vcelku prijateľné výškové stúpania, celý čas v lese, čiže nepečie na lebku. Takto to pokračuje vlastne až po Skalku, kde sa do cesty pridáva trávnatý povrch (stále pod stromami). A zjazd na Bane? Úžasné zavŕšenie východo-západnej trasy cez Kremničáky. Celková dĺžka trate bola cez 50 km (zarátaná aj cesta z Kremnických Baní do Hornej Štubne), s priemerkou cez 13km/hod. a časom čistého šľapania pod 4 hodiny.
